Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1427. Stručný zápis v súpise dedín dosvedčuje, že dedina patrila šľachticom z Perína. Z ďalších historických prameňov existuje predpoklad, že obec vznikla už v polovici 14. storočia na území panstva Kobyly na zákupnom práve. V 14. storočí a štyri desaťročia 15. storočia patrila obec Hertníckemu panstvu – Perényiovcom. Do konca 16. storočia a celé 17. storočie bola obec Šiba vo feudálnej držbe mesta Bardejov. V 18. a 19. storočí patrila panstvu Hertník so sídlom v hertníckom kaštieli, ktorý vlastnil šľachtický rod Forgáčovcov.

V roku 1427 sa obec spomína pod názvom Siba, v roku 1449 Seib, na začiatku 16. storočia Scheiba, neskôr Syba. Nemecké slovo scheibe označuje okrem iného aj okenné sklo, z ktorého sa neskôr vyvinulo nárečové šarišské slovo šiba.

Od konca 16. storočia bola už obec stredne veľkou dedinou s výlučne poddanským obyvateľstvom. V 18. storočí nastalo v Uhorsku obdobie pokoja a krajina sa vzmáhala najmä po stránke hospodárskej. Na jeho vývoj priaznivo vplývali reformy Márie Terézie a jej syna Jozefa II. (1740 – 1790). Tereziánsky urbár bol v Šibe ukončený a schválený 11. marca 1773 a podpísal ho gróf Klobušický. Po zrušení Tereziánskeho urbáru rozsiahle lesy a majetky Šiby patrili v 19. storočí Fickerovcom. Príslušníci tohto rodu sú pochovaní pri miestnom kostole.

 

 V roku 1787 mala obec 43 domov a 323 obyvateľov, v roku 1828 už mala 62 domov a 476 obyvateľov. Od konca 18. storočia boli obecné písomnosti potvrdzované obecnou pečaťou.

V rokoch 1847 – 1877 bola v obci prevádzka sklárskej huty, od polovice 19. storočia dve parné píly, liehovar a dva mlyny.  

Obyvatelia obce sa v minulosti živili poľnohospodárstvom. Okrem neho tu bola rozšírená aj remeselnícka výroba. Hlavne v zimných mesiacoch sa zaoberali šindliarstvom, korytárstvom a pálením dreveného uhlia, čo v súčasnosti úplne zaniklo. Obilie sa uchovávalo v hrubých dutých stromoch na spôsob suda, ktoré boli uprostred opatrené dvierkami.